Omrzliny a podchladenie: prvá pomoc na horách

Pri omrzlinách dochádza k poškodeniu tkanív, najmä na prstoch, nose a ušiach. Podchladenie nastáva vtedy, keď si organizmus nedokáže udržať dostatočnú telesnú teplotu. Základom prvej pomoci je šetrné a postupné zahrievanie a ochrana pred ďalším chladom. Podľa závažnosti je potrebné privolať lekársku pomoc.

Čo sú omrzliny a ako vznikajú

Omrzlina je poškodenie tkaniva spôsobené extrémnym chladom. Pri dlhšom vystavení nízkej teplote dochádza k obmedzeniu prekrvenia a v závažnejších prípadoch môže poškodenie zasiahnuť nielen kožu a podkožie, ale aj hlbšie tkanivá, svaly, šľachy či kosti. Závažnosť omrzlín nemusí byť na prvý pohľad zrejmá, pretože niektoré prejavy sa naplno ukážu až po zahriatí postihnutého miesta.

Podľa závažnosti rozlišujeme tri základné stupne omrzlín:

• Omrzliny 1. stupňa – pokožka je začervenaná, mierne opuchnutá a znecitlivená. Po zahriatí môže byť miesto citlivé alebo bolestivé.

• Omrzliny 2. stupňa – objavujú sa výraznejšie zmeny farby kože, opuch a pľuzgiere, ktoré môžu byť naplnené tekutinou.

• Omrzliny 3. stupňa – ide o hlboké poškodenie tkanív. Pokožka môže stmavnúť až do čiernej farby a poškodenie môže viesť k nezvratnému odumretiu tkaniva.

Najčastejšie sú omrzliny na rukách a nohách. Ohrozené sú aj uši a nos, teda časti tela, ktoré sú vystavené chladu a zároveň sa horšie prekrvujú. Na horách zvyšuje riziko aj vietor a vlhkosť.

Prvá pomoc pri omrzlinách krok za krokom

Pri omrzlinách je dôležité čo najskôr prerušiť pôsobenie chladu a zabrániť ďalšiemu poškodeniu tkanív. Postupujte šetrne, pretože omrznuté miesto býva znecitlivené a môže sa ľahko poraniť.

• 1

  Presuňte postihnutého do tepla. Človeka s omrzlinami dostaňte čo najskôr z chladu do vyhriateho priestoru alebo aspoň do chráneného úkrytu. Ak má mokré oblečenie, vymeňte ho za suché a teplé.

• 2

  Odstráňte šperky a tesné časti oblečenia. Z postihnutých prstov dajte dole prstene a uvoľnite alebo odstráňte tesné rukavice, ponožky či obuv, ale nie nasilu. Po zahriatí môže vzniknúť opuch.

• 3

  Omrznuté miesto pomaly zahrievajte. Vložte postihnutú časť tela na cca 30 minút do vlažnej – ale nie horúcej – vody alebo použite teplé obklady. Ak teplá voda nie je dostupná, dá sa použiť aj vlastné telesné teplo, napríklad vložiť omrznuté prsty do podpazušia.

• 4

  Po zahriatí miesto jemne osušte a chráňte. Postihnutú oblasť voľne prekryte čistou, suchou textíliou a podľa možnosti ju držte vo vyvýšenej polohe, aby sa zmiernil opuch.

• 5

  Vyhľadajte lekársku pomoc. Omrzliny by mal posúdiť zdravotník. Liečba omrzlín je dôležitá najmä vtedy, ak sú prítomné pľuzgiere, výrazný opuch, necitlivosť, stmavnutie kože alebo ide o rozsiahlejšie poškodenie.

Čo nikdy nerobiť pri omrzlinách

• Netrite omrznuté miesto snehom a nemasírujte ho. Trením môžete poškodené tkanivo ešte viac poraniť.

• Nezahrievajte omrznuté miesto náhle intenzívnym teplom. Nepoužívajte horúcu vodu, oheň, radiátor, termofor, fén ani vyhrievaciu podložku. Znecitlivená pokožka sa môže ľahko popáliť.

• Nepodávajte alkohol. Alkohol nevyrieši podchladenie ani omrzliny a jeho účinky môžu zhoršiť schopnosť človeka reagovať na chlad.

Podchladenie: príznaky a prvá pomoc

Hypotermia je odborný termín pre podchladenie – stav, pri ktorom telesná teplota klesne pod 35 °C. Vzniká vtedy, keď telo stráca teplo rýchlejšie, ako ho dokáže vytvárať, pričom rizikový je najmä dlhodobý pobyt v chlade, vietor, vlhké oblečenie alebo vyčerpanie. Príznaky podchladenia sa zhoršujú postupne podľa toho, ako klesá telesná teplota.

Štádiá podchladenia

• Mierne podchladenie (35 – 32 °C) – človek sa intenzívne trasie, je unavený, bledý a má studenú pokožku. Môže mať problémy so sústredením, koordináciou a rozprávaním.

• Stredne ťažké podchladenie (32 – 28 °C) – trasenie môže slabnúť alebo úplne prestať, objavuje sa výrazná zmätenosť, ospalosť, spomalené dýchanie a zhoršená koordinácia. Človek môže pôsobiť apaticky a postupne strácať vedomie.

• Ťažké podchladenie (pod 28 °C) – ide o život ohrozujúci stav. Môže dôjsť k bezvedomiu, veľmi pomalému alebo nepravidelnému dýchaniu a poruchám srdcového rytmu až k zástave srdca.

Prvá pomoc pri podchladení

• 1

  Dostaňte človeka z chladu. Presuňte ho do tepla alebo aspoň do závetria a chráňte ho pred ďalším ochladzovaním.

• 2

  Odstráňte mokré oblečenie. Ak je to možné, vymeňte mokré oblečenie za suché a človeka zabaľte do prikrývok alebo izotermickej fólie.

• 3

  Zahrievajte ho postupne. Zahrievajte najmä stred tela prikrytím alebo teplými obkladmi. Nepoužívajte prudké teplo, horúcu vodu ani iné zdroje intenzívneho tepla.

• 4

  Podajte teplý nápoj. Ak je človek pri vedomí a dokáže bezpečne prehĺtať, môžete mu podať teplý čaj. Alkohol nepodávajte.

• 5

  Sledujte stav podchladeného. Kontrolujte vedomie a dýchanie. Pri výraznom podchladení, zhoršovaní stavu alebo poruche vedomia čo najskôr privolajte odbornú pomoc.

Kedy volať Horskú záchrannú službu

Pri omrzlinách je dôvodom na privolanie pomoci najmä rozsiahle poškodenie tkanív, výrazná strata citlivosti, stmavnutie kože či podozrenie na súčasné podchladenie.

Pri podchladení je potrebné privolať horskú službu pri výraznej zmätenosti, poruche vedomia, veľmi pomalom dýchaní alebo inom závažnom zhoršení stavu.

Pri volaní sa snažte zachovať pokoj a oznámte, kde sa nachádzate, čo sa stalo, koľko osôb potrebuje pomoc a v akom sú stave. Uveďte aj svoje telefónne číslo a ďalšie dôležité informácie, napríklad či je postihnutý pri vedomí a či normálne dýcha. Ak presnú polohu nepoznáte, opíšte najbližší turistický chodník, rázcestie, chatu, vrchol alebo iný dobre identifikovateľný bod.

Koľko stojí záchrana v horách a kto ju platí

Na Slovensku si náklady na záchrannú činnosť alebo pátranie v horskej oblasti hradí osoba, ktorej sa zásah týka. Vyplýva to z § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, podľa ktorého je osoba nachádzajúca sa v horskej oblasti povinná uhradiť Horskej záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú.

Táto povinnosť má podľa zákona tri výnimky. Náklady osoba neuhrádza, ak:

• nie je plnoletá,

• nemá spôsobilosť na právne úkony,

• ide o náklady po osobe, ktorá zomrela pred záchrannou činnosťou alebo počas nej.

Záchranná akcia v horách sa nehradí zo zdravotného poistenia. Koľko stojí zásah horskej služby? Konkrétna cena závisí od rozsahu vykonanej záchrannej činnosti alebo pátrania. Odvíja sa najmä od trvania záchrannej akcie, počtu nasadených záchranárov, použitej techniky a náročnosti terénu.

Náklady na záchranu môže pokryť poistenie na hory s krytím zásahu HZS. Pri výbere poistenia je preto dôležité skontrolovať, či zahŕňa aj záchranu v horách. Limity poistného krytia a rozsah poistených rizík sa vždy riadia konkrétnou poistnou zmluvou. Pri zásahu HZS môže byť rozhodujúce aj to, či boli splnené podmienky poistného krytia, napríklad pravidlá týkajúce sa pohybu v horskom teréne alebo vykonávania konkrétnych aktivít.

Ako predísť omrzlinám a podchladeniu

Riziko omrzlín a podchladenia môžete výrazne znížiť vhodným oblečením, ochranou pred vlhkom a pravidelným zahrievaním. Na horách nepodceňujte ani zdanlivo mierne ochladenie – vietor a mokré oblečenie môžu urýchliť stratu telesného tepla.

• Vrstvite oblečenie. Namiesto jednej hrubej vrstvy používajte viac vrstiev, ktoré môžete podľa potreby pridávať alebo odoberať. Dôležitá je aj ochrana pred vetrom a vlhkosťou.

• Udržujte ruky a nohy v suchu a teple. Noste dostatočne teplé rukavice a nepremokavú obuv. Ak oblečenie alebo obuv premokne, čo najskôr ich vymeňte za suché.

• Chráňte citlivé časti tela. Nos, uši, prsty na rukách a nohách patria medzi miesta, ktoré sú ohrozené omrzlinami najviac. Zakryte ich a počas pobytu vonku pravidelne kontrolujte, či nie sú necitlivé alebo nezvyčajne bledé.

• Robte si prestávky v teple. Pri dlhšom pobyte v chlade sa pravidelne zahrejte a nečakajte, kým začnete výrazne mrznúť alebo sa triasť. Dbajte aj na dostatok jedla a tekutín.

• Obzvlášť myslite na deti. Deti sa môžu podchladiť rýchlejšie a nemusia si včas uvedomiť alebo oznámiť, že im je zima. Pravidelne kontrolujte ich oblečenie, ruky a nohy a robte častejšie prestávky na zahriatie. Pri plánovaní výletu nezabudnite ani na cestovné poistenie pre deti.

• Alkoholu sa na svahu vyhnite. Alkohol môže navodiť pocit tepla, zároveň však podporuje stratu tepla a zhoršuje schopnosť správne vyhodnotiť riziko chladu. Na lyžovačke či túre preto nie je vhodným spôsobom zahrievania.

• Pred odchodom si skontrolujte podmienky. Pri silnom mraze, vetre alebo nepriaznivom počasí zvážte, či je plánovaná trasa a dĺžka pobytu v horách bezpečná. Príprava na túru by mala zahŕňať aj vhodné vybavenie a plánovanie trasy.