Koľko sa platí zdravotné poistenie v roku 2026

Zdravotné poistenie sa mení v závislosti od vývoja ekonomiky a legislatívy, pričom úpravy v roku 2026 súvisia aj s konsolidáciou verejných financií. Keďže nesprávne nastavené odvody môžu viesť k nedoplatkom a sankciám, aktuálne informácie sú dôležité pre zamestnancov, SZČO aj samoplatiteľov. Koľko sa platí zdravotné poistenie a aké zmeny prináša rok 2026, sa dozviete v nasledujúcom článku.

Koľko sa platí zdravotné poistenie v roku 2026

Sadzby poistného a výška preddavkov na zdravotné poistenie na Slovensku sa menili k 1. 1. 2026. Nové poistné je potrebné prvýkrát uhradiť vo februári 2026 spätne za mesiac január. Pre jednotlivé skupiny platiteľov sú sadzby určené nasledovne:

Zamestnanci

Sadzba zdravotného poistenia sa zvyšuje zo 4 % na 5 % z vymeriavacieho základu, čo je v prípade zamestnanca hrubá mzda. Pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej ZP) sa sadzba mení z 2 % na 2,5 %.

Zamestnávatelia

Sadzba pre zamestnávateľov ostáva nezmenená 11 % na zamestnanca a 5,5 % na zamestnanca so zdravotným postihnutím.

SZČO a samoplatitelia

Sadzba zdravotného poistného stúpla z 15 % na 16 % z vymeriavacieho základu, pre osoby so so zdravotným postihnutím zo 7,5 % na 8 %.

Poistenci štátu

Platiteľom zdravotného poistného za poistencov štátu je štát. Sadzba poistného pre poistencov štátu nie je stanovená percentuálnou sadzbou, ale výška platby štátu predstavuje rozdiel medzi rozpočtovanými výdavkami verejného zdravotného poistenia a príjmami od ekonomicky aktívnych obyvateľov, pričom sa počíta s rezervou 550 miliónov eur podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2026.

Výpočet zdravotného poistenia

Výpočet zdravotného poistenia na Slovensku závisí od typu platiteľa a vychádza z vymeriavacieho základu. Poistné sa počíta ako percento z tohto základu, pričom zákon zároveň určuje, kedy sa uplatňujú minimálne odvody.

Zamestnanci

Vymeriavacím základom zamestnanca je jeho hrubá mzda, teda príjem, ktorý má dohodnutý so zamestnávateľom.

Zamestnanec so ZP platí polovičné polovičné odvody:

Minimálny zdravotný odvod zamestnanca je zákonom stanovený na 16 % zo sumy životného minima. Pre rok 2026 je životné minimum 284,13 eur.

Minimálne odvody sa uplatňujú pri zamestnancoch s nízkym príjmom. Zákon stanovuje, že celkové zdravotné poistné (zamestnanec + zamestnávateľ) musí byť minimálne vypočítané zo sumy životného minima. Ak by poistné vypočítané zo mzdy túto hranicu nedosiahlo, rozdiel sa dopláca.

Minimálny odvod sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí:

• sú súčasne poistencami štátu (napr. dôchodcovia, študenti atď.) a

• sú zdravotne znevýhodnení a majú nárok na zníženú sadzbu poistného.

SZČO

Vymeriavací základ SZČO sa určuje z dosiahnutého základu dane z príjmov z podnikania za predchádzajúci rok. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO je 50 % z priemernej mzdy z roku 2024, t. j. 50 % zo sumy 1 524 eur, teda 762 eur.

• Ak je vypočítaný vymeriavací základ vyšší ako zákonom stanovené minimum, zdravotné odvody sa vypočítajú:

  • pre SZČO ako 16 % z tohto základu:

  Zdravotné odvody = vymeriavací základ x 0,16

  • pre SZČO so ZP ako 8 % z tohto základu:

  Zdravotné odvody = vymeriavací základ x 0,08

• Ak je vypočítaný vymeriavací základ nižší ako zákonom stanovené minimum, uplatňujú sa minimálne odvody pre SZČO:

  Minimálne zdravotné odvody pre SZČO = 762 x 0,16 = 121,92 eur

  Minimálne zdravotné odvody pre SZČO so ZP = 762 x 0,08 = 60,96 eur

Samoplatitelia

Pre samoplatcov sa ako vymeriavací základ uplatňuje zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ:

• Samoplatca platí 16 % z minimálneho vymeriavacieho základu:

  Minimálne zdravotné odvody = 762 x 0,16 = 121,92 eur

• Samoplatca so ZP platí 8 % z minimálneho vymeriavacieho základu:

  Minimálne zdravotné odvody = 762 x 0,08 = 60,96 eur

Mesačná a denná sadzba poistného

Pri výpočte zdravotného poistenia sa používa mesačná alebo denná sadzba v závislosti od dĺžky trvania poistenia v danom mesiaci.

• Mesačná sadzba sa uplatňuje vtedy, ak bol poistenec zdravotne poistený počas celého mesiaca. Poistné sa vypočíta z mesačného vymeriavacieho základu (napr. z celej mzdy alebo z celého minimálneho základu) a uhradí sa jednou sumou za celý mesiac.

• Denná sadzba sa používa v prípade, že zdravotné poistenie vznikne alebo zanikne počas mesiaca. V takom prípade sa mesačné poistné alikvotne prepočíta na dni podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci.

Koľko sa platí zdravotné poistenie na deň a na mesiac

Pre väčšinu poistencov sa uplatňuje mesačné poistné, no pri vzniku alebo zániku poistenia počas mesiaca sa používa denná sadzba.

Denná sadzba poistného sa vypočíta tak, že mesačné poistné sa vydelí počtom kalendárnych dní v mesiaci. Tým sa zistí, koľko sa platí zdravotné poistenie na deň. Výsledná suma sa potom násobí počtom dní poistenia v príslušnom mesiaci. Preddavok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Príklad 1: SZČO začala podnikať v priebehu mesiaca. Mesiac má 30 dní, poistenie trvalo 10 dní. Uplatňujú sa minimálne zdravotné odvody vo výške 121,92 eur / mesiac.

Denné poistné = 121,92 / 30 = 4,064 eur

Poistné za daný mesiac = 4,064 x 10 = 40,64 eur.

Príklad 2: Osoba so zdravotným postihnutím mení v priebehu mesiaca január zamestnanie a potrebuje si doplatiť 5 dní poistného. V tomto období figuruje ako samoplatca so ZP a uplatňujú sa pre ňu minimálne zdravotné odvody vo výške 60,96 eur / mesiac (znížená sadzba).

Denné poistné: 60,96 / 31 = 1,9664

Doplatok na poistnom: 1,9664 x 5 = 9,83

Príklad 3: Zamestnanec nastúpil na nové pracovné miesto 13. januára. Jeho hrubá mzda je 1 500 eur.

Mesačné poistné zamestnanca = 1 500 x 0,05 = 75 eur

Mesačné poistné zamestnávateľa = 1500 x 0,11 = 165 eur

Denné poistné zamestnanca = 75 / 31 = 2,4193

Denné poistné zamestnávateľa = 165 / 31 = 5,3226

Poistné za mesiac január:

zamestnanec = 2,4193 x 19 = 45,96 eur

zamestnávateľ = 5,3226 x 19 = 101,13 eur

Poznámka: Uvedené sumy sú modelové a slúžia na ilustráciu spôsobu výpočtu. Skutočná výška poistného závisí od uplatňovaného vymeriavacieho základu a počtu dní v konkrétnom mesiaci.

Rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami

Koľko sa platí zdravotné poistenie Union vs VšZP

Z pohľadu sadzby zdravotného poistenia medzi poisťovňami rozdiely nie sú. Výška odvodov je na Slovensku daná zákonom a platí rovnako pre všetky zdravotné poisťovne. Zamestnanci, SZČO aj samoplatitelia teda platia rovnaké percentá z vymeriavacieho základu, bez ohľadu na to, v ktorej poisťovni sú poistení.

Poskytované benefity Union vs VšZP

Rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami sa prejavujú najmä v ponuke benefitov pre poistencov. V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad najvyužívanejších benefitov na ich porovnanie.

Poznámka: Uvedené benefity sú orientačné príklady benefitov poisťovní v januári 2026 a predstavujú len vybranú časť ponuky zdravotných poisťovní. Výška príspevkov a dostupnosť benefitov môžu byť viazané na splnenie konkrétnych podmienok poisťovne.

Kto platí zdravotné poistenie za vás

Na Slovensku môže byť platiteľom poistného štát, zamestnávateľ spolu so zamestnancom, SZČO alebo fyzická osoba ako samoplatiteľ. V niektorých prípadoch sa tieto postavenia môžu kombinovať, napr. študent, ktorý zároveň pracuje je poistencom štátu a súčasne si platí zdravotné odvody z príjmu. Podobný prípad je aj pracujúci dôchodca alebo matka na rodičovskej dovolenke, ktorá je zároveň SZČO.

Za poistenca štátu (t. z. štát platí zdravotné poistenie) sa považujú:

• deti a študenti do 30 rokov,

• starobní a invalidní dôchodcovia,

• poberatelia výsluhového dôchodku,

• rodičia na rodičovskej dovolenke,

• osoby vo väzbe a vo VTOS,

• osoby v starostlivosti zariadení sociálnych služieb,

• poberatelia príspevku na opatrovanie, opatrovníci osoby s ŤZP alebo osoby nad 80 rokov, osobní asistenti osoby s ŤZP,

• osoby, ktoré sa celodenne starajú o dieťa do 6 rokov,

• manžel/ka zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine,

• poberatelia nemocenských dávok,

• osoby dočasne PN, ktorým zanikol nárok na nemocenské,

• poberatelia dávky v hmotnej núdzi a členovia ich domácnosti,

• evidovaní nezamestnaní,

• niektorí cudzinci a azylanti,

• osoby vykonávajúce pracovnú činnosť bez nároku na príjem (napr. charita),

• osoby v dobrovoľnej vojenskej príprave,

• niektorí štipendisti.